26 mája
Loretánske litánie v drobnom /10./
Matka lásky, alebo nežná Matka. Iba keď sa meno Mária vyslovuje s oddanosťou, človek cíti v srdci sladkosť a príťažlivosť mena Božej Matky, ktorá je jemnejšia ako všetky ženy.
Ak pomyslíme na zásluhy a dobrotu vyvolenej od večnosti, nemôžeme ju porovnať s pôvabom Rebeky, príťažlivosťou Ráchel, ani vznešenou Ester či Juditou. Musíme uznať, že Mária tým, že Matkou Božou, všetky ich prevyšuje milosťou, krásou a dokonalosťou.
Máriu tiež titulujeme Obdivuhodná. Máriina veľkosť prevyšuje všetko, čo si dokážeme predstaviť - to nás vedie k súhlasu, že je najúžasnejšou bytosťou v stvorení. Podobne na ňu sa dajú vzťahovať slová proroka Izaiáša "bude nazvaný zázračný Radca", pretože zázračným spôsobom počala z Ducha Svätého a stala sa Matkou Božou. Nie je to skutočne obdivuhodné?
Príklad
Rím prejavuje Márii vďačnosť a Matka milosrdenstva obdarúva svoje milované mesto zázrakmi. Stalo sa tak aj v roku 1842, keď chudobný žobrák, trpiaci reumatizmom v oboch nohách, známy po celom meste, sa pravidelne chodil modliť za svoje uzdravenie k Madone v paláci Cenci.
Raz, unavený z toho, že nič nedosiahol, povedal svojej božskej Matky: "Dlho sem už chodím a stále som sa nevyliečil, a teraz je to poslednýkrát, čo som prišiel. Vezmi si moje barly, ja ich už viac nechcem používať a zostanem tu, pokým mi nevrátiš zdravé nohy."
Jeho modlitba prenikla do neba. Chorý muž bol uzdravený a veľmi sa radoval. Ľudia sa radovali spolu s ním - krikom, slzami, spevom, šťastie bolo všeobecné. Z vďačnosti bola Madona tri dni a tri noci osvetlená a hrali orchestre, aby oslávili chválu tej, ktorá nie je vzývaná nadarmo.
Máriina moc pred jej božským Synom je obdivuhodná; všetci si ju môžeme priať.
Žiadne komentáre: