28 mája
Zázračná medaila a zatvrdnutý hriešnik
Tento príbeh sa stal v roku 1837 vo Viedni. Jeden spovedník bol zavolaný k chorému mužovi na predmestí Viedni, aby ho zaopatril. Odkázali mu, aby sa ponáhľal, lebo muž je nebezpečne blízko smrti.
Kňaz vzal Telo Pána, ukryl ho pod svojím rúchom a spolu s kostolníkom rýchlo kráčali k naznačenému domu. Privítala ich tam manželka chorého a hneď kňaza požiadala, aby nevošiel do izby s kostolníkom, aby sa jej muž nevyľakal, lebo nevie o tom, že by mal byť zaopatrený.
"Mám azda vášho muža zaopatriť sviatosťami bez toho, aby o tom vedel?" pýtal sa kňaz ženy. "Prosím, urobte podľa vašej vôle. Lekár povedal, že môjmu mužovi už niet pomoci," odvetila žena.
Kňaz sa zarazil, najmä po tom, čo si spomenul, že zomierajúci mal zamestnanie, pri ktorom mal neustále príležitosť k hriechu a navyše, jeho žena mu prezradila, že už dlhé roky nebol na spovedi. S dôverou v Boha vstúpil do spálne a prívetivo ho pozdravil.
Chorý muž, vidiac súcit kňaza, sa mu s dôverou prihovoril: "Je to od vás prívetivé, že ste ma poctil návštevou, zle sa mi vodí." Nespokojne sa pritom obzeral po izbe a dodal: "Moji blázniví ľudia ma nahovárali, aby som sa dal zaopatriť, domnievali sa, že by som bol taký hlupák, ako oni. Sme tu sami, považujem vás za rozumného a vzdelaného muža a preto určite viete, ako aj ja, že ten človek, ktorého ľudia nazývajú Ježišom, nebol nič iné než ..." a vyslovil také rúhavé slovo, až sa kňaz zdesil.
Kňaz, zhrozený takou zlobou, ukryl Božie telo ešte starostlivejšie pod svojím rúchom a povedal: "Nešťastník! Čo to hovoríte? Veď predsa viete a veríte, že náš Pán Ježiš, Bohočlovek, Spasiteľ a náš Pomocník pomôže aj vám, keď sa k nemu obrátite."
Chorý však vzdorovito odpovedal: "Vidím, že aj vy ste jeden z tých, ktorí svojou poverou chcú držať ľudí v hlupáctve, ale mňa neoklamete," odvrátil sa od kňaza. Začal sa honosiť svojím životom v neprávostiach a rozprával: "Nikto ma neprehovorí k tomu, aby som sa spovedal."
Pretože zomierajúci zostal mlčať, kňaz sa pobral domov. Keď vychádzal, podišla k nemu manželka chorého: "Bohu vďaka, že je všetko šťastne skončené," vtlačila do kňazovej dlane peňažitý dar. "Prosím, darujte tieto peniaze chudobným, aby sa modlili za obrátenie vášho muža, lebo jeho duša je vo veľmi veľkom nebezpečenstve," odvetil jej kňaz.
Uplynulo osem dní a každá námaha, ktorú kňaz vynaložil na obrátenie zatvrdnutého muža bola márna. Napokon sa utiekol k Nepoškvrnenému Srdcu Božej Rodičky a odporúčal jej hriešnikovu spásu. S dôverou v jej pomoc prišiel k lôžku chorého a opäť mu dohováral, ale nadarmo. S hrôzou sa poberal preč s myšlienkou, že odchádza od človeka prepadnutého zatrateniu.
Vo dverách si zrazu spomenul, že má pri sebe medailónik Nepoškvrneného počatia. Vrátil sa späť do izby a pozrel na chorého: "Pozrite sa, obraz predobrotivej, Nepoškvrnenej Matky Márie. Ona už mnohým pomohla, pomôže aj vám, obráťte sa k nej a dostane sa vám pomoc."
Muž sa pozrel na obrázok a zrazu celkom zmenený s plačom zvolal: "Môj Bože, buď mi milostivý! Ó milá Matička, aká si dobrá! Prosím, chcem sa spovedať, ja úbohý, veľký hriešnik!"
Užasnutý kňaz padol na kolená a vzdával vďaku Najsvätejšej Rodičke. Chorý sa potom kajúcne vyspovedal a zbožne i vrúcne prijal sväté sviatosti. Potom k sebe zavolal svoju rodinu a prihovoril sa im: "Moja dobrá žena a moje milé deti, ďakujte so mnou milému Bohu a jeho Nepoškvrnenej Matke za milosť a milosrdenstvo, ktoré sa mi dostalo v poslednom okamihu. Neriaďte sa podľa toho, čo ste videli u mňa, ale buďte dobrými katolíkmi a žite podľa svätej viery. Nech vám Boh žehná v živote i v smrti." A potom sa odobral do "Domu zlatému", ktorou je v litániách Božia Rodička.
Dom zlatý, oroduj za nás!
Žiadne komentáre: