Poľská legenda hovorí, že slnko berie celé svoje svetlo z očí Panny Márie. Vysoko na nebi je vraj stále otvorená malá postranná brána a ňou ustavične prúdia lúče lásky z očí Matky Božej na slnko. Keby Mária zatvorila svoje zreničky, slnko by nemalo svetlo; a keby Boh prikázal zatvoriť túto bránku, nastala by na zemi tma a blížil by sa koniec sveta.
Celý život na zemi, každá radosť je udržiavaná svetlom materských očí. Matkinou láskou. Bez lásky ženy - matky, by nastala v rodinnom živote tma. A zmätok. Vzniklo by pusto a prázdno, ktoré desí svojimi hĺbkami ničoty. Lúč materskej lásky sa musí dotknúť ľudských sŕdc, sŕdc otcov aj detí, a až potom v nich nastane pravý a usporiadaný život.
Matka je tvoriaci prvok v rodinnom živote, aj v živote sveta. Ona rozsieva svetlo a teplo tu na zemi, a keď opustí svet, žiari aj potom jej láska z nadpozemského života. Z neba. Jej láska nezhasína. Hrob ju neudusí, smrť nezahrdúsi. Svieti a hreje ďalej.
V cirkevnom roku máme zvláštny sviatok, ktorý poukazuje na vznešenosť a večnosť materskej lásky v osobe Pánovej matky - sviatok Nanebovzatia Panny Márie.
V matkinom živote sa zrkadlí synov život. Sviatok nanebovstúpenia Ježiša Krista volal po sviatku nanebovzatia Márie, Bohorodičky. Ako Pánov božský život, jeho svätosť, láska a milosrdenstvo vrhali žiarivý reflex na život Panny Márie, tak nebo ju volalo do svojho lona, keď doň vošiel Ježiš Kristus.
Je pravda, že evanjelisti nehovoria o smrti a nanebovzatí Panny Márie. Veľkým svetlom im žiarila osoba Ježiša Krista, keď písali o jeho živote a pokým svietilo slnko - Kristus, nevideli mesiac - Máriu. Napokon, keď končili svoje zápisy, mali matku Pána, Máriu, medzi sebou a oni chceli zachytiť minulosť a nie prítomnosť. Odtiaľ pochádzajú ich chudobné správy o živote Matky Pána.
Ale hneď po jej smrti je zakotvená viera o jej tajuplnom nanebovzatí. V popredí legendy vystupuje osoba Tomáša. Pochybujúci apoštol vyvolal svojou nedôverou objavenie sa vzkrieseného Pána medzi apoštolmi a tak sa stal korunným svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania. A zasa sa stáva nástrojom Prozreteľnosti, aby bolo dokázané nanebovzatie Kristovej matky.
Mária, vo vysokom veku, obklopená modlitbami apoštolov, vydýchla svoju dušu. Nebol to zápas života so smrťou, neskonala ako dokonávajú ľudia, ona zaspala. A čoskoro potom bola so všetkými poctami, ktoré mŕtvej Matke Pána mohli preukázať chudobní apoštoli, pochovaná do hrobu, na ktorý privalili kameň.
Ale pri jej smrti chýbal jeden apoštol - Tomáš. Keď sa od svojich druhov dozvedel smutnú správu, prosil, aby mu ešte raz dovolili pozrieť sa na Máriinu tvár a rozlúčiť sa s ňou. Splnili jeho prosbu, išli a otvorili Máriin hrob. Ten bol však prázdny. Hrob napĺňala iba ľúbezná vôňa, ktorá bola dôkazom voňavých mastí, ktorými bolo pomazané jej telo, ako symbol jej cností a milosti. Všetci hneď spoznali, že Boh hneď po smrti vzal k sebe telo tej, ktorá bola Matkou jeho Syna.
Pre tento výklad záhadného zmiznutia telesnej schránky zosnulej Matky Pána hovorí jeden fakt - nedostatok telesných ostatkov Panny Márie. Neboli a nie sú. Zato máme dosť overených ostatkov všetkých apoštolov. A hoci najmä v dobe od 10. do 14. storočia prekvital podvod, ktorým sa chcelo oklamať ľahkovernú zbožnosť veriacich a všade sa ponúkali ostatky dávnych svätcov, toto podvodné konanie, ktoré nepoznalo mieru a medze, sa predsa zastavilo pred osobou Panny Márie - nikdy sa neponúkali ostatky jej tela.
Viera v nanebovzatie Panny Márie bola taká pevná a všeobecná, že sa klamstvo zľaklo svojho odhalenia, keby sa ponúkali na predaj ostatky Bohorodičky.
Všemohúci a večný Bože, ty si vzal nepoškvrnenú Pannu Máriu, matku tvojho Syna, s telom a dušou do nebeskej slávy; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme vždy smerovali k nebu a mali s ňou účasť na večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.
0 Comments