Minútka s Máriou

Na živote svätého Bernardína zo Sieny môžeme vidieť, ako veľmi si Panna Mária praje podeliť sa so zbožnými dušami o milosti, ktoré jej daroval náš Pán.

U tohto apoštola svätého mena Ježiš sa už od detstva prejavovala zvláštna úcta k preslávnej Kráľovnej neba. Každú sobotu sa k jej úcte postil a preukazoval jej svoju lásku a láskavá Matka štedro a s potešením zdobila dušu svojho verného služobníka najvyberanejšími milosťami, a tak ho pripravovala na poslanie, ktoré mu predurčil Boh.

Jeho úcta k Preblahoslavenej rástla s jeho vekom. Je zaznamenané, že každý deň chodil k bráne mesta Siena Porta Camollia a tu v prostrácii uctieval fresku Madonny. Robil to bez ohľadu na názory ostatných ľudí a nechal priechod svojim citom, nazývajúc Pannu Máriu svojím potešením a milovanou.

Bernardínova dôvera v ochranu Matky milosti nezostala bez výsledku, pretože s ňou unikol nebezpečenstvám tohto skazeného sveta.

Keď vstúpil do rádu minoritov, predstavený ho poslal kázať do mnohých talianskych miest, aby vyzýval veriacich k návratu ku kresťanskému životu, jeho dlhotrvajúca vada reči bola na príhovor Panny Márie vyliečená.

Mestá, do ktorých bol poslaný, boli skazené a plné krviprelievania, ale blahoslavená Panny, pod ktorej ochranu vložil svoje apoštolské dielo, mu viditeľne pomáhala. Nedá sa spočítať, koľko hriešnikov sa obrátilo a koľko duší bolo skrze neho posvätených.

V jeho kázňach boli chybujúci vyzvaní k náprave, pohoršenia ustávali a hádky boli skončené - tieto jeho apoštolské cesty sa právom môžu nazývať víťazstvom milosti nad hriechom.

Ó Panna Mária, ktorá si pre našu spásu počala Ježiša, Pôvodcu a Darcu milosti, a ktorá si obdarovaná týmito darmi v plnosti nad všetkých ostatných ľudí, prosíme, obráť k nám svoj pohľad materskej lásky. Získaj pre nás z nesmiernej štedrosti svojho Syna veľký podiel tohto nebeského pokladu, aby sme mohli vždy tešiť Boha a mohli s ním vládnuť i na večnosti. Amen.

Minútka s Máriou

Sestre Dominike Kláre od sv. Kríža, ktorá zomrela v roku 1897 v povesti svätice, sa častejšie zjavovali duše z očistca. Jedna z nich jej povedala, že bola zachránená len pre uctievanie Máriiných bolestí.

Nežne milovala bolestnú Matku Pána a keď uvidela jej obraz alebo sochu, pomodlila sa sedemkrát Zdravas. Robila to často bez zbožného úmyslu, len zo zvyku, pretože jej to jej matka hlboko vštepila do duše, ale zostala tomuto zvyku verná po celý život.

V hodine smrti potom ju Panna Mária odmenila za túto vernosť tým, že jej pripomenula svoje bolesti, a tá duša pocítila hlbokú ľútosť nad svojím hriešnym životom, preto ju bolo odpustené.

Jej ľútosť bola taká, že jej boli odpustené nielen hriechy, ale aj časť skorých trestov. Aj v očistci sa jej Panna Mária občas zjavovala, uľahčujúc jej v jej utrpení. Počas zjavenia necítila vôbec svoje očistcové muky.

Mnoho duší, ktoré hrešili oveľa menej ako ona, bolo zavrhnutých. Preto je, ako hovorila, plná vďačnosti a lásky k presvätej Panne. Bez nej by nebola zachránená. Jej jazyk bude po celú večnosť ospevovať moc a dobrotu Panny Márie.

Sestra Dominika Klára tiež píše, že mnohí zo ctiteľov Matky bolestnej očistcom len prešli, len na krátko boli zbavení pohľadu na velebnosť Božiu. Milosti, ktoré Ježiš sľúbil tým, ktorí uctievajú bolesti jeho Matky, sú veľké.

Zdravas, Mária, Matka Božia, vzácny poklad celého sveta, vysloboditeľka otrokov a útecha zarmútených! Pamätaj na nás, keď stojíš pri Tom, ktorý ťa obdaril všetkými milosťami, aby sme vďaka tvojmu orodovaniu dosiahli milosrdenstvo v deň súdu. Prosíme ťa, zhliadni na svojich trpiacich služobníkov v očistci, ktorí už uzreli záblesk neba a v túžobnom očakávaní čakajú na chvíľu svojho vyslobodenia. Oroduj za nich a zmierni ich trápenie tým, že naše modlitby, dobré skutky, duchovné obety, almužny, pokánie a sebazapieranie zanesieš do Božieho príbytku v nebi.

Predlož ich svojmu milovanému Synovi, aby prijal naše pokorné dary a nenechal tieto úbohé duše dlhšie v tomto svätom väzení. Vypros im odpustenie a nech svojou predrahou krvou odstráni každú stopu pripútanosti k zlu, nech vymaže ich časný dlh a pošle svojich anjelov, aby tým nespočetným bezmocným dušiam oznámili, že nastala chvíľa ich najvyššieho šťastia a že môžu vstúpiť do nebeskej slávy. Amen.

Minútka s Máriou

Medzi svätcov, ktorí mali zvláštnu úctu k blahoslavenej Panne, si zaslúži zvláštnu pozornosť svätý Alfonz Rodriguez, ktorý sa nrodil v španielskom meste Segovia.

Alfonz bol už od detstva tak obdarený cnosťami, že bolo ľahké predpovedať, akú veľkú svätosť raz dosiahne.

Predovšetkým jeho úcta k Božej Matke budila zdanie, že sa s ňou narodil. Alfonz sa už od útleho veku cítil priťahovaný milovať Pannu Máriu, slúžiť jej a dobrá Matka sa mu neprestávala oplácať milosťami a darmi.

Jedného dňa sa v zápale svojej horlivosti modlil: "Ó nebeská Panna, milujem ťa. Kiež by si ma tiež tak milovala!" A Mária mu odpovedala: "Syn môj, nie je to tak, ako hovoríš, lebo moja láska k tebe je väčšia než tvoja ku mne."

Alfonza, uprostred svetských záležitostí, ktoré konal na prianie svojej matky, vždy niesla jeho láska k Pánovi Ježišovi a jeho Matke a nakoniec ho táto láska odlúčila aj od všetkého svetského. Navyše sa mu zjavil náš samotný Pán a vyzval ho, aby ho ešte viac nasledoval, čo sa stalo Alfonzovým vstupom k jezuitom, kde pôsobil ako brat laik.

Svätec sa v tomto povolaní cvičil vo všetkých cnostiach, zvlášť potom v trpezlivosti a láske, a vždy sa modlil, takže mohol povedať s apoštolom: Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. (Kol 3,3)

Do akého stupňa dokonalosti vo svätosti dospel, dosvedčuje fakt, že jeho predstavení mu prikázali obmedziť jeho prejavy horlivosti lásky, ktoré sa premietali v prísnych skutkoch pokánia.

Alfonz čerpal potrebnú silu k odolávaniu silných pokušení, ktoré naňho Boh zosielal práve zo svojej úcty k Ježišovi a Márii. Počas svojej smrteľnej choroby bol utešený zjavením Panny Márie a Božieho Syna a potešený rozhovorom s nimi zomrel s ich menami na perách 13. októbra 1617.

Ó požehnaná Matka, ty sama obetuj svojmu Synovi Ježišovi moje city lásky, klaňania a sebaodovzdania. Vypros mi, nech môžem zotrvať v týchto citoch až do svojej smrti, aby som sa v nebi mohol pripojiť k nevysloviteľnému nazeraniu na Boha, môjho Vykupiteľa, počiatok a koniec všetkých vecí. Amen.

Minútka s Máriou

Blahoslavený František Patrizi zo Sieny bol predurčený k tomu, aby sa stal jedným z najväčších služobníkov Panny Márie. Jeho matka Reginalda mala ešte pred jeho narodením sen, že počala tú najkrajšiu ľaliu, ktorá bude ozdobou Kráľovnej neba. František sa už ako dieťa začal často modliť päťstokrát Zdravas' Mária a pritom kľakal pred sochou Našej Pani.

Dvadsaťročný František mal nádherné videnie, v ktorom sa mu zjavila samotná Božia Matka, obklopená anjelmi a nežne ho vyzvala, aby sa celkom zasvätil do jej služieb v ráde servitov. Súhlasil s jej prianím a tým tiež začal mimoriadny pokrok vo svojej svätosti pod dohľadom svätého Filipa Benizi. Po vysvätení na kňaza nemal nič iné na srdci, než so živou vierou a zbožnosťou sláviť obeť svätej omše.

Preniknutý dôležitosťou svojho povolania ako Máriin služobník, sa celkom odovzdal do jej služieb. Rovnako aj všetkých vyzýval, či už v spovednici, alebo z kazateľne, aby milovali túto nebeskú Kráľovnú a verne jej slúžili. Týmto tiež doviedol mnoho duší k vysokému stupňu svätosti.

Čas, ktorý mu zostal v jeho službe, strávil v modlitbách, zvlášť sa modlil k Božej Matke modlitbu Zdravas' Mária a chválospevmi k Božej Matke. Takáto zbožnosť nemohla zostať bez odmeny.

Jedného dňa, keď sa František chystal ísť kázať do susednej dediny, cítil sa veľmi slabý na to, aby tam došiel. Posadil sa na kraj cesty, aby si oddýchol a nabral silu. Vtedy sa mu zjavila Kráľovná neba v podobe vznešenej dámy a dala mu kyticu čerstvých ruží s nádhernou vôňou, ktorá ho potešila. Zároveň však pocítil, že sa blíži koniec jeho života.

Keď sa priblížil deň jeho smrti, znovu bol potešený zjavením Panny Márie, ktorá sa mu ukázala v celej svojej nádhere a volala ho do neba. František zomrel naplnený cnosťami v deň slávnosti Nanebovstúpenia Pána v roku 1328 so slovami Ježiša Krista z kríža: "Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha."

Po jeho smrti vyrástla z jeho úst nádherná ľalia so slovami Ave, Maria na jej listoch ako viditeľné svedectvo a znamenie, ako veľmi bola potešená Kráľovná neba nespočetnými a horlivými skutkami zbožnosti a úcty, ktorú jej tento najvernejší služobník servitov preukazoval.

Ó Mária, tvoje prečisté Srdce bolo oslobodené od všetkých nezriadených pút k poctám a bohatstvu a vždy horelo najhorlivejším ohňom lásky, vypros nám, aby sme podľa tvojho príkladu mohli opovrhovať každou svetskou slávou a bohatstvom, aby sme v sebe vždy uchovali Božiu bázeň. Amen.

Minútka s Máriou

Minúta je niekedy v životných situáciách veľmi málo.

Citát dňa

Slovo na dnes

Archív

Prečítajte si

Príbehy svätých

Zo života - pre život

Top články za mesiac