Svätý Dominik, ktorý založil slávny dominikánsky rád, sa postaral aj to, aby uviedol do Cirkvi pre jej úžitok posvätný ruženec. Pobožnosť, ktorou pomyselne vijeme veniec duchovných ruží úcty preblahoslavenej Panny Márie. Napokon aj v Loretánskych litániách ju nazývame tajomnou Ružou.
Hoci sa niekomu zdá modlitba ruženca monotónna, nemusíme počas nej ani vzpriamene sedieť, ani "zastaviť čas", môžeme sa ju modliť kdekoľvek, kedykoľvek. Osamote, alebo v spoločenstve, môžeme sa modliť jednotlivé desiatky postupne i naraz. Ale tiež počas nej môžeme rozjímať o jednotlivých tajomstvách a viac prenikať do božstva i života nášho Pána.
Stopy ružencovej pobožnosti však nachádzame už v prvej dobe kresťanstva, teda ďaleko pred svätým Dominikom.
Zbožní pustovníci v Egypte používali už v prvom storočí kamienky a guľôčky ako akési počítadlo svojich vrúcnych modlitieb. Modlitba Pána sa naznačovala klinčekmi, upevnenými na opasku, ktorý sa v tej dobe nosieval.
V spisoch učenca Erimana zasa nájdeme zmienku o zbožnej kresťanke, žijúcej v 12. storočí, ktorá sa každý deň modlila šesťdesiatkrát Anjelské pozdravenie.
Až potom rozšíril svätý Dominik pobožnosť ruženca, ako ju poznáme dnes.
Slávnosť svätého ruženca bola začiatkom slávnosti jednoty, ktorá vznikla v 13. storočí k úcte Panny Márie, modlením sa ruženca. Tento sviatok bol neskôr spojený so slávnosťou Márie víťaznej, ktorú do Cirkvi zaviedol pápež Pius V. na pamiatku víťazstva kresťanov v boji s Turkami pri Lepante.
Predtým, než sa 7. októbra 1571 malo rakúske loďstvo, ktorému velil Don Juan de Austria, stretnúť v boji s tureckým, značne väčším loďstvom, vyzval pápež Pius V. rímske bratstvo svätého ruženca, aby sa v slávnostnej procesii modlili ruženec a prosili Pannu Máriu o príhovor u milostivého Boha za víťazstvo kresťanov nad nepriateľmi.
Pomoc, o ktorú vrúcne prosili, skutočne prišla. Turecké loďstvo bolo porazené kresťanským a tak ich moc na mori boli celkom zničená.
Pápež Gregor XIII. potom povolil sláviť slávnosť "Márie víťaznej" v tých kostoloch, ktoré majú kaplnku, alebo oltár k úcte Panny Márie ružencovej a zároveň ju pomenoval ružencovou slávnosťou s tým, že dátum sviatku určil na prvú nedeľu v mesiaci október.
Túto ružencovú slávnosť rozšíril na celú Cirkev pápež Klement IX., keď princ Eugen Savojský zvíťazil 1. októbra 1716 nad Turkami v Uhorsku, ale ešte predtým v oktáve Nanebovzatia Panny Márie v roku 1716 vyhnali kresťania z ostrova Korfu 40.000 Turkov.
Pápež Lev XIII. potom v roku 1883 pridal pri potvrdení sviatku do Loretánskych litánií vzývanie "Kráľovná posvätného ruženca" a od roku 1913 sa táto slávnosť slávi vo výročný deň víťazstva pri Lepante, čiže 7. októbra.
Naši predchodcovia dôverovali príhovoru Panny Márie, a z víťazstiev sami vidíme, že jej príhovor má skutočne moc, nemali by sme preto zabúdať, že úcta a vzývanie Matky Božej je namieste, ako nás už dávno poučil svätý Bernard, keď hovoril, že "meno Márie má takú silu a vznešenosť, že plesajú nebesia, jasá zem a keď je vyslovené, anjeli plesajú."
Mária je pre všetkých večne žiariaca hviezda, ktorej lúče osvetľujú celý svet, jej lesk rozžaruje nebo, a preniká do pekla, zaháňa zemskú tmu a zohrieva srdcia.
Aj my sa neraz ocitáme v ťažkom boji, v ktorom sami zmôžeme veľmi málo, alebo vôbec nič. Svätý Bernard nás v takých chvíľach pozýva k Márii:
"Ó ty, smrteľník, ktokoľvek si, ktorý uznávaš, že na mori tohto sveta bývaš zmietaný viac búrkami a vetrami, než kráčaš na pevnej zemi, neodvracaj svoje oči od blesku tejto hviezdy keď nechceš, aby ťa pohltili vlny.
Keď zúria búrky pokúšania, keď narazíš na úskalie zármutku, pozri hore k tej hviezde a vykríkni Mária!
Keď bývaš zmietaný vlnami pýchy, prívalom sebectva, ohovárania, či závisti, pohliadni hore k tej hviezde a volaj k Márii!
Keď na tvoju loďku útočia zlosť, skúposť, nástrahy tela, vzývaj Máriu!
Keď si preniknutý ohavnosťou svojich hriechov, strachom svojho svedomia, hrôzou pred súdom, keď sa vidíš byť pohlteným priepasťou smútku alebo zúfania, spomeň si na Máriu! Vzývaj Máriu!"
A ubezpečuje nás, že ak ju budeme nasledovať, nezídeme z dobrej cesty, keď sa k nej budeme utiekať, neprepadne nás zúfalstvo, pod jej ochranou sa prestaneme báť, a pod jej vedením dôjdeme do bezpečného prístavu.
Ó Mária! Ty si nádej zúfajúcich, jediná orodovnica hriešnikov, pomocnica opustených, bezpečné miesto topiacich sa na mori, potešenie zeme a vysloboditeľka väzňov. Si podpora sirôt, občerstvenie a uzdravenie chorých, posilnenie mníchov, ubezpečenie žijúcich na svete, radosť, koruna a sláva panien.
Zdravas‘, útočisko hriešnikov, vzývajúcich ťa o zmierenie, sladkosť a pomoc kajúcich!
Zdravas‘ kráľovná a ochrankyňa mužov a žien, potešenie a rozkoš všetkých ľudí, kľúč nebeského kráľovstva. Amen.
0 Comments