Zázrak v Manapademe

V Manapadame, ležiacom v pohanskom území, bolo iba veľmi málo katolíkov, ktorí verne slúžili Bohu a k úcte Panny Márie si postavili malú kaplnku. V tom období už dlhší čas nepršalo, zem bola vyprahnutá suchom a tak nádej na dobrú úrodu každým dňom hasla.

Pohanskí Indiáni použili všetky možné poverčivé prostriedky, aby si od svojich bôžikov vypýtali dážď, ale celá ich "zbožnosť" bola márna. Nebo akoby zostalo pevne zatvorené a zem prahla ďalej. Vtedy im napadlo, aby všetky svoje modlitby sústredili na jedného z ich bohov, ale zaraz sa ocitli v rozpakoch, ku ktorému sa majú v tejto núdzi obrátiť.

Nakoniec sa rozhodli, že budú losovať. Natrhali z palmy jedenásť listov a na každý z nich napísali meno jedného z najuctievanejších bohov. Spomenuli si ale, že kresťania vzývajú svojho Boha, nevedeli však, ako sa volá. Zašli teda do kaplnky a tam si na obraze prečítali meno "Mária". Potom odtrhli z palmy ešte dvanásty list a napísali naňho toto meno.

Zapálili na verejnom mieste oheň a v prítomnosti všetkých ľudí hodili do ohňa všetkých dvanásť listov s tým, že ktorý list zostane neporušený, toho boha budú vzývať.

Len čo vhodili listy do ohňa, hneď sa premenili na popol, iba jeden zostal neporušený plameňmi. Keď ho potom vytiahli z pahrebiska, prečítali na ňom meno "Mária". Mária sa teda mala vzývať.

Ľud sa potom ponáhľať volať: "Boh kresťanov je jediný a jeho Matka všemocná!" do kaplnky Panny Márie, kde každý podľa svojho spôsobu vzýval Božiu Matku.

Panna Mária hneď ukázala, že ju nevzývajú nadarmo. Len čo odišli Indiáni z kaplnky, obloha sa začala zaťahovať a čoskoro zvlažil vyprahnutú, suchom popukanú zem výdatným dažďom. Úroda bola zachránená.

Mária však spravila ešte viac. Vyprosila rosu nebeskej milosti do sŕdc pohanských Indiánov a veľká časť z nich sa obrátila na vieru. Tento list, ktorý odolal plameňom, je uschovaný v mariánskej kaplnke v Manapademe.