Máriu vzývame aj slovami - Kráľovná počatá bez dedičného hriechu. Francúzsky biskup Jacques-Bénigne Bousset má k tomuto titulu, ktorý nazýva aj náukou nasledujúcu krásnu úvahu.
"Čo si myslíte o tejto náuke? Ja, keď uvažujem o Spasiteľovi Ježišovi, našej láske a nádeji, vidím ho v náručí Panny Márie, alebo pije jej materské mlieko, či sladko odpočíva na jej hrudi, alebo je uzavretý v jej čistom lone; keď vidím nepochopiteľné takto uzavreté a túto nesmiernosť akoby zhrnutú, keď vidím svojho Osloboditeľa v tom úzkom a dobrovoľnom väzení, niekedy si hovorím: Mohol by byť Boh prinútený, aby čo i len na chvíľu prepustil diablovi ten posvätný chrám, ktorý určil pre svojho Syna, ten svätý svätostánok, kde si doprial dlhý a úžasný odpočinok, to panenské lôžko, kde slávil svoju úplnú duchovnú svadbu s našou prirodzenosťou? Takto hovorím sám so sebou.
Potom sa obraciam k Spasiteľovi: Požehnané dieťa, znova hovorím, netrp viac, nedovoľ, aby tvoja Matka bola zneuctená! Ach, keby sa satan odvážil k nej priblížiť, zatiaľ čo ty, zostávajúc v nej vytváraš raj, koľko bleskov by si mu zoslal na hlavu! S akou horlivosťou by si bránil česť a nevinnosť svojej Matky!
Ale, ó požehnané Dieťa, skrze ktoré boli stvorené veky, ty si pred všetkými vekmi. Keď bola tvoja Matka počatá, ty si na ňu hľadel z najvyšších nebies; ty sám si utvoril jej údy; to ty si jej vdýchol život, oživujúc telo, z ktorého malo vzísť tvoje.
Ach! Uvedom si, Večná Múdrosť, že práve v tejto chvíli sa chystá nakaziť hrozným hriechom; chystá sa stať majetkom satana. Odvráť toto nešťastie svojou dobrotou; začni tým, že si budeš ctiť svoju Matku, urob jej prospešné mať Syna, ktorý je pred ňou, pretože nakoniec, keď všetko pochopíme, ona je už tvojou Matkou a ty si už jej Synom."
Príklad
Slávny Alexander z Hales, jeden z významných osobností Parížskej univerzity, na vlastnej koži zažil oddanosť Panny Márie sláve jej Nepoškvrneného počatia.
Tento veľký teológ, lekár a profesor v Paríži sa nestaral o oslavu tohto sviatku, pretože mal pochybnosti o pravde tajomstva Nepoškvrneného počatia. Boh mu však dovolil, aby každý rok 8. decembra, v deň tohto sviatku, ochorel a trpel veľkými bolesťami. Toto sa dialo niekoľko rokov po sebe a jeho študenti to vnímali ako ojedinelú okolnosť, keďže to vždy pripadlo na ten istý deň. Radili mu, aby pevne veril v tajomstvo čistého a nepoškvrneného počatia Matky Božej.
Rozhodol sa tak urobiť a sľúbil, že ak mu Pán udelí milosť byť oslobodený od tejto každoročnej choroby, napíše knihu na počesť Nepoškvrneného počatia. Tento sľub okamžite zastavil priebeh jeho chorôb. Celá parížska fakulta, ktorá bola svedkom tejto udalosti, sa radovala z uzdravenia svojho učiteľa; on splnil svoj sľub a zložil dielo na počesť Panny Márie.
Neskôr bol obzvlášť odhodlaný zachovať privilégium jej najsvätejšieho počatia; rozprával o zázraku, ktorý sa mu stal; a nakoniec odvolal všetko, čo povedal alebo napísal proti slávnemu tajomstvu Márie, počatej bez hriechu.
Zachovajme si čisté srdcia, alebo ich očisťme pokáním, ak sme mali tú smolu uraziť Boha; tak získame Srdce Nepoškvrnenej Panny.
0 Comments