Svätý Alfonz Liguori rozprával, že blahoslavený mních Francesco Binanzio mal takú úctu a lásku k sladkému menu nebeskej Kráľovnej, že si ho ostrým železom vyryl na hruď. Podobne spravila aj Radegunda, manželka kráľa Klotara, či jezuiti Ján Archinto a Augustín Espinosa.
Svätý Karol Boromejský bol od útleho detstva zbožným ctiteľom Panny Márie. Neobyčajnú úctu mal zvlášť k sladkému menu Márie, preto od veriacich vo svojej diecéze chcel, aby sa čo najviac ctilo, a nariadil, aby ktokoľvek v jeho diecéze vysloví toto meno, vždy sa na znamenie úcty uklonil.
Uhorský kráľ svätý Štefan bol preslávený svojou nežnou zbožnosťou k Svätej Panne a zvlášť mal úctu k jej menu, takže si ho netrúfal vysloviť. Zvyčajne nazýval Pannu Máriu "veľká mocná Pani". Všetci jeho poddaní ju takisto nazývali týmto menom a keď sa stalo, že niekto v prítomnosti kráľa vyslovil meno Mária, všetci hneď padli na kolená a sklonili sa k zemi, aby dali najavo svoju úctu.
Horlivý ctiteľ Božej Matky, svätý Alfonz Liguori, mal tiež zvláštnu úctu k jej vznešenému menu. Túto úctu preukazoval tak, že kedykoľvek počul vysloviť toto meno, bozkával miesta v knihách, kde toto meno našiel. Aj na začiatky svojich listov a všetkých kníh, ktoré napísal, uviedol toto sladké meno.
Prvý uhorský mučeník svätý Gerhard sa vyznamenával veľkou horlivosťou v uctievaní Blahoslavenej Panny Márie; dal postaviť chrám a zriadil v ňom oltár na počesť Panny Márie, pred ktorý dal umiestniť nádoby s voňavými vecami. Tiež ustanovil dvoch mužov, ktorí mali ustavične páliť kadidlo a kažú sobotu tam slúžil svätú omšu zo dňa Nanebovzatia Panny Márie. Po iné dni zasa tam chodieval po ranných hodinkách a vešperách s procesiou. Tento zvyk sa zachoval aj po jeho smrti. Z lásky k Panne Márii sa zvlášť cvičil v pokore a všade sa ponižoval.
Ešte zvláštnejšou bola jeho úcta k menu Mária - kedykoľvek ho počul, vždy sa veľmi dojal a keď ho ktosi žiadal o niečo v mene Panny Márie, nikomu nič neodoprel. Slová - k vôli Panny Márie - boli kľúčom k jeho srdcu a otvárala jeho ruku k dobročinnosti.
Chýrny učiteľ parížskej vysokej školy Alexander z Hales bol preniknutý najvrúcnejšou zbožnosťou a oddanosťou k Blahoslavenej Panne Márii a zaumienil si, že nikomu nič neodriekne, ak ho bude prosiť v mene Panny Márie, ako to však bude spravodlivá vec.
Raz sa stalo, že ho jeden laik františkán žiadal v mene Božej Matky, aby sa stal františkánom. Alexandra táto žiadosť prekvapila, na takú žiadosť nebol pripravený. Ale i tak, nehľadiac na hlas svojho vnútra, odpovedal, že nad tým dobre pouvažuje.
Potom, keď bol sám vo svojej izbe, vrhol sa pred obraz Božej Rodičky a so slzami sa jej pýtal, aké má s ním úmysly. V tom okamihu pocítil také pohnutie, že nedokázal odporovať milosti, ktorá v ňom začala pôsobiť. Hneď sa vybral do františkánskeho kláštora v Paríži a prosil o prijatie. Aj ho prijali a on zostal verným ctiteľom Panny Márie až do smrti.
Zdravas‘ Mária! Ó blahoslavená Panna, dovoľ, aby som ťa pozdravil slovami svätého archanjela a nad najvyššou hodnosťou, ku ktorej si bola medzi všetkými tvormi povýšená od Boha, mohol prejaviť svoju radosť. Už tvoje najúctyhodnejšie meno Mária ma napĺňa dôverou, pretože mi pripomína, že si od všemohúceho Boha nad nebo i zem povýšenou Kráľovnou a Pani, jasnou hviezdou v tmách každodenného života, svietiaca príkladom svojich cností, morom milostí, materskej starostlivosti a lásky.
Minútka s Máriou
0 Comments