Posledným titulom, ktorým vzývame Máriu v litániách je Kráľovná posvätného ruženca. Termín ruženec znamená koruna z ruží. Je to špecifická forma modlitby, v ktorej pätnástimi anjelskými pozdravmi, prekladaných s modlitbou Pána, rozjímame nad tajomstvami.
Na Východe bolo zvykom ponúkať koruny z ruží tým, ktorých si človek chcel uctiť, a kresťania s radosťou ponúkali tieto dary Panne Márii a svätým. Svätý Gregor Naziánsky nahradil fyzickú korunu z ruží duchovnou. Svätá Brigita v nasledujúcom storočí prišla s myšlienkou sprístupniť túto korunu každému tým, že ju zostavila z najbežnejších modlitieb Cirkvi. Prax recitovania pätnástich Otčenášov a pätnástich Zdravasov, však pochádza od svätého Dominika.
Príklad
Svätý Karol Boromejský mal najvrúcnejšiu a najnežnejšiu úctu k Panne Márii, pred ktorou denne kľačal, modlil sa ruženec a ofícium tejto slávnej Panny Márie.
V predvečer sviatku Panny Márie sa tiež postil o chlebe a vode. Nikto nebol presnejší ako on v pozdrave pri zvuku zvona; pretože ak bol na ulici, aj keď bola pokrytá blatom, nikdy nezabudol pokľaknúť, keď zvon ohlásil čas na modlitbu Anjel Pána.
Chcel mať vo svojej katedrále kaplnku a ružencové bratstvo. Nariadil tiež, aby sa každú prvú nedeľu v mesiaci konala slávnostná procesia, v ktorej sa s veľkou pompou niesol obraz Panny Márie.
Želal si, aby bola patrónkou všetkých nadácií, ktoré založil. Nariadil, aby sa v celej jeho diecéze posvätné meno Márie uctievalo s úctou hneď, ako sa o ňom začuje. Na priečelia všetkých farských kostolov vo svojej jurisdikcii dal umiestniť obraz Matky Božej, aby ľuďom ukázal, že do chrámu večnej slávy nemožno vstúpiť bez priazne tej, ktorú Cirkev nazýva bránou neba.
0 Comments