01 augusta
Obhajcovia panenstva Panny Márie
Dogma o trvalom panenstve Márie, ktorá sa ustálila až v 4. storočí a v roku 649 bola vyhlásená na Lateránskom koncile, znamená, že Mária bola počas celého života pannou (KKC 510). Mária zostala "pannou pri počatí [svojho Syna], pannou pri pôrode, pannou, keď ho nosila, pannou, keď ho porodila, pannou vždy": celou svojou bytosťou je "služobnica Pána" (Lk 1,38).
Blahoslavený Aegidius z Assisi žil v Božej bázni a v jednoduchosti svojej duše vtedajšej doby. Pokorný, zbožný a prostý blahoslavený však nemiloval nadovšetko iba Boha, ale horel láskou aj k Panne Márii - chváliť ju a velebiť boli preňho najkrajšie chvíle dňa.
Raz sa stretol s dominikánom, ktorý sa už dlhšie trápil pochybnosťami, či bola Matka Božia vždy pannou. Zdalo sa mu nemožné, aby Mária bola Matkou a zároveň Pannou, a chcel sa o tom porozprávať s otcom Aegidiusom.
Aegidius už vedel od Boha, prečo za ním dominikán prichádza. Keď sa stretli, povedal mu: "Brat dominikán, Panna Mária bola pannou pred pôrodom," udrel palicou o zem, z ktorej hneď vyrástla ľalia. Pokračoval: "Brat dominikán, Panna Mária bola pannou pri pôrode," znovu udrel palicou o zem a vyrástla druhá ľalia. Napokon povedal tretí raz: "Brat dominikán Panna Mária bola pannou po pôrode," a po údere palicou o zem vyrástla tretia ľalia. Dominikán sa takto navždy vyliečil zo svojich pochybností.
Veľkým ctiteľom Panny Márie a horlivým zástancom jej neporušeného panenstva bol tiež svätý Ignác z Loyoly, o čom svedčí nasledujúca udalosť.
Počas svojej cesty do Montserratu sa stretol s neveriacim Maurom. Dali sa do rozhovoru a vtedy prišla reč aj na Pannu Máriu z Montserratu a jej neporušené panenstvo. Maur súhlasil s tým, že si Mária zachovala panenstvo do pôrodu, ale tvrdil, že po pôrode prestala byť Pannou, lebo sa stala Matkou.
Svätec prijal toto rúhanie s nevôľou a s ohnivým nadšením hájil česť Blahoslavenej. Ale nech povedal čokoľvek, Maur sa posmieval jeho slovám, až si napokon robil posmech z jeho viery. Keď uvidel, že jeho posmešné slová nazlostili svätca, rýchlo nasadol na koňa a dal sa na útek.
Ignác, naplnený posvätným zápalom pomstiť sa za urážku Panny Márie, hnal sa za ním s úmyslom usmrtiť ho. Ale keď prišiel na rázcestie, spamätal sa a rozhodol sa, že na Božiu vôľu, čo má robiť. Povolil teda z koňovi uzdu a nechal ho ísť, kam sám chcel. A ten ho doviedol k Montserratu, k Matke Božej.
Svätý Medard, žiak svätého Eleutheria, sa cestou do Ríma zastavil u jedného žida v Ravenne, kde potom aj zomrel. Po pohrebe našiel žid knihu, ktorú mal svätec so sebou a v nej bolo napísané, že Panna Mária porodila Božieho Syna a po pôrode zostala Pannou. Žida to tak rozčúlilo, že knihu rozsekal mečom na kusy a hodil ich do ohňa.
V noci sa mu zjavila Preblahoslavená v snehobielom rúchu, ale s rozsekanou tvárou a vytrhanými vlasmi: "Neveriaci a nespravodlivý!" prihovorila sa mu, "satan chcel mať tvoju dušu. Kto ťa ochráni, u koho nájdeš útočisko? Azda u mňa? Ja som len kvetinou na poli, bielou ľaliou, kvitnúcou ružou, ktorá je uznaná za hodnú porodiť Božieho Syna a zostala som po pôrode Panna. Choď, syn môj a vyznaj, čo si vykonal, aby si svätým krstom prijal pravú vieru, zobliekol si starého človeka a obliekol nového." Potom zmizla.
Ohromený a užasnutý žid sa hneď ráno ponáhľal do kostola, kde sa vyznal zo svojho skutku. Potom sa nechal poučiť o svätej viere, dal sa pokrstiť a až do svojej smrti bol veľkým obhajcom panenstva Božej Matky.
Minútka s Máriou
Žiadne komentáre: