04 augusta
Sedem servitov - verní služobníci Márie
Počas vlády Fridricha II., keď bola Cirkev prenasledovaná, žilo v talianskom meste Florencia sedem mužov, ktorých spojila kresťanská láska a usilovali sa žiť čo najvernejšie v dokonalosti podľa evanjelia. Títo muž sa v roku 1233 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie pohrúžili v kaplnke v Laudesi do modlitby a vtedy sa im zjavila Panna Mária.
Božia Matka týchto mužov vyzvala, aby opustili všetky statky a celkom sa zasvätili do služieb jej Syna a jej samotnej. Muži ju s radosťou poslúchli a uskutočnili prianie Kráľovnej neba. Opustili svoj majetok aj príbuzných a pobrali sa na opustené miesto, kde chceli viesť život v chudobe a v spojení s Bohom.
Zakrátko však odišli aj z Florencie, aby sa ešte viac vzdialili od mestského ruchu a pobrali sa na Monte Senario, vzdialené asi deväť míľ od mesta. Tu viedli niekoľko rokov život v skrytosti a pokání a za odmenu dostávali nevýslovnú sladkosť, prisľúbenú tým, ktorí verne slúžia nášmu Pánovi a jeho presvätej Matke.
Večer na Veľký piatok v roku 1240 rozjímali nad tajomstvom utrpenia, ktoré si Cirkev v ten deň pripomína. Muži rozmýšľali nad skutočnosťou, že Panna Mária má podiel na Ježišovom diele vykúpenia z otroctva hriechu a vtedy sa im opäť zjavila Kráľovná neba a prikázala im založiť rehoľu - rád servitov, ktorý má šíriť úctu k jej bolestiam.
Keď sedem svätých mužov dali základy tomuto rádu, opustili svoju samotu na Monte Senario a vybrali sa na dlhú cestu napriek Talianskom, Francúzskom, Nemeckom a Poľskom. Všade kázali o bolestiach a víťazstvách Panny Márie a obracali hriešnikov.
Božie znamenie sprevádzalo tiež smrť týchto svätých zakladateľov. Ako ich spájala láska, pokým žili, aj po svojom skone boli uložení do jedného spoločného hrobu.
V ďalších storočiach boli veriacimi uctievaní a nazvaní sedem svätých zakladateľov Rádu služobníkov Panny Márie, ktorý sa tiež nazýva rádom servitov. Títo muži boli v roku 1888 pápežom Levom XIII. povýšení na úctu oltára.
Medzi siedmimi svätcami, ktorých Kráľovná neba vybrala ako zakladateľov rádu servitov, bol jeden, ktorý sa nechal inšpirovať Máriinou dokonalosťou a snažil sa napodobňovať jej čistotu a pokoru. Volá sa svätý Alexius Falconieri.
Narodil sa začiatkom 13. storočia v bohatej a vplyvnej rodine vo Florencii, od mladosti sa cvičil v skutkoch zbožnosti. Zvlášť vynikal v úcte ku Kráľovnej panien a v cnostiach, ktoré pestoval k jej úcte. Vo svojom srdci si však najviac chcel uchovať svoju neporušenú čistotu, takže sa viac podobal anjelovi než človekovi.
Aby si lepšie zachoval túto cnosť, utiekol pred lákadlami, ktoré mu ponúkal svet, a ešte ako mladík sa oddal modlitbe a pokániu. Pre jeho čistotu mysle i tela si Alexius zaslúžil byť jedným z vybratých služobníkov Boha, ktorých Kráľovná neba pozvala v roku 1233 do svojej služby počas slávnosti Nanebovzatia.
Keď sa tento muž celkom zasvätil do služieb preblahoslavenej Panny Márie, usiloval sa ju napodobniť v pokore a umŕtvovaniu zmyslov. Zvlášť bedlivo bdel nad čistotou, ktorú si nedotknutú priniesol do rehoľného života. Týmto potešoval svoju nebeskú Kráľovnú, ktorú neprestával uctievať a sprevádzať v jej bolestiach.
Jeho pokora bola taká hlboká, že nechcel byť vysvätený na kňaza, lebo sa cítil nehodný premieňať a udeľovať ľuďom vznešenú Oltárnu sviatosť.
Svätý Alexius Falconieri sa dožil úctyhodného veku stodesať rokov, ktoré vyplnil dobrými skutkami a nebeskými milosťami. Na svojej smrteľnej posteli dostal milosť, že sa mu zjavil Pán Ježiš ako malé Jezuliatko a položil mu na hlavu korunu ruží. V izbe pri tomto poletovali biele holubice ako symbol jeho neporušenej čistoty.
Alexius sa potom stokrát pomodlil Zdravas' Mária, ako bolo jeho zvykom a jeho duša, ozdobená krstnou nevinnosťou sa 17. februára 1310 odobrala do neba po svoju odmenu.
Blahoslavený František Patrizi zo Sieny bol predurčený k tomu, aby sa stal jedným z najväčších služobníkov Panny Márie. Jeho matka Reginalda mala ešte pred jeho narodením sen, že počala tú najkrajšiu ľaliu, ktorá bude ozdobou Kráľovnej neba. František sa už ako dieťa začal často modliť päťstokrát Zdravas' Mária a pritom kľakal pred sochou Našej Pani.
Dvadsaťročný František mal nádherné videnie, v ktorom sa mu zjavila samotná Božia Matka, obklopená anjelmi a nežne ho vyzvala, aby sa celkom zasvätil do jej služieb v ráde servitov. Súhlasil s jej prianím a tým tiež začal mimoriadny pokrok vo svojej svätosti pod dohľadom svätého Filipa Benizi. Po vysvätení na kňaza nemal nič iné na srdci, než so živou vierou a zbožnosťou sláviť obeť svätej omše.
Preniknutý dôležitosťou svojho povolania ako Máriin služobník, sa celkom odovzdal do jej služieb. Rovnako aj všetkých vyzýval, či už v spovednici, alebo z kazateľne, aby milovali túto nebeskú Kráľovnú a verne jej slúžili. Týmto tiež doviedol mnoho duší k vysokému stupňu svätosti.
Čas, ktorý mu zostal v jeho službe, strávil v modlitbách, zvlášť sa modlil k Božej Matke modlitbu Zdravas' Mária a chválospevmi k Božej Matke. Takáto zbožnosť nemohla zostať bez odmeny.
Jedného dňa, keď sa František chystal ísť kázať do susednej dediny, cítil sa veľmi slabý na to, aby tam došiel. Posadil sa na kraj cesty, aby si oddýchol a nabral silu. Vtedy sa mu zjavila Kráľovná neba v podobe vznešenej dámy a dala mu kyticu čerstvých ruží s nádhernou vôňou, ktorá ho potešila. Zároveň však pocítil, že sa blíži koniec jeho života.
Keď sa priblížil deň jeho smrti, znovu bol potešený zjavením Panny Márie, ktorá sa mu ukázala v celej svojej nádhere a volala ho do neba. František zomrel naplnený cnosťami v deň slávnosti Nanebovstúpenia Pána v roku 1328 so slovami Ježiša Krista z kríža: "Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha."
Po jeho smrti vyrástla z jeho úst nádherná ľalia so slovami Ave, Maria na jej listoch ako viditeľné svedectvo a znamenie, ako veľmi bola potešená Kráľovná neba nespočetnými a horlivými skutkami zbožnosti a úcty, ktorú jej tento najvernejší služobník servitov preukazoval.
Medzi svätcov, ktorí mali zvláštnu úctu k blahoslavenej Panne, si zaslúži zvláštnu pozornosť svätý Alfonz Rodriguez, ktorý sa narodil v španielskom meste Segovia.
Alfonz bol už od detstva tak obdarený cnosťami, že bolo ľahké predpovedať, akú veľkú svätosť raz dosiahne. Predovšetkým jeho úcta k Božej Matke budila zdanie, že sa s ňou narodil. Alfonz sa už od útleho veku cítil priťahovaný milovať Pannu Máriu, slúžiť jej a dobrá Matka sa mu neprestávala oplácať milosťami a darmi.
Jedného dňa sa v zápale svojej horlivosti modlil: "Ó nebeská Panna, milujem ťa. Kiež by si ma tiež tak milovala!" A Mária mu odpovedala: "Syn môj, nie je to tak, ako hovoríš, lebo moja láska k tebe je väčšia než tvoja ku mne."
Alfonza, uprostred svetských záležitostí, ktoré konal na prianie svojej matky, vždy niesla jeho láska k Pánovi Ježišovi a jeho Matke a nakoniec ho táto láska odlúčila aj od všetkého svetského. Navyše sa mu zjavil náš samotný Pán a vyzval ho, aby ho ešte viac nasledoval, čo sa stalo Alfonzovým vstupom k jezuitom, kde pôsobil ako brat laik.
Svätec sa v tomto povolaní cvičil vo všetkých cnostiach, zvlášť potom v trpezlivosti a láske, a vždy sa modlil, takže mohol povedať s apoštolom: Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. (Kol 3,3)
Do akého stupňa dokonalosti vo svätosti dospel, dosvedčuje fakt, že jeho predstavení mu prikázali obmedziť jeho prejavy horlivosti lásky, ktoré sa premietali v prísnych skutkoch pokánia.
Alfonz čerpal potrebnú silu k odolávaniu silných pokušení, ktoré naňho Boh zosielal práve zo svojej úcty k Ježišovi a Márii. Počas svojej smrteľnej choroby bol utešený zjavením Panny Márie a Božieho Syna a potešený rozhovorom s nimi zomrel s ich menami na perách 13. októbra 1617.
15. januára 1888 bol pápežom Levom XIII. svätorečený.
Ó Panna Mária, moja najnežnejšia Matka, vtlač svoje meno s menom Ježiša do najvnútornejšej komôrky môjho srdca. Vypros mi u Boha, aby som vo svojej poslednej hodine vyslovil tvoje sväté meno a meno tvojho Syna so živou vierou a vrúcnou láskou, aby pred silou týchto dvoch svätých mien utiekol nepriateľ mojej spásy a ja som mohol odovzdať svoju dušu do rúk nebeského Otca. Amen.
Žiadne komentáre: