03 júla
Svätí a meno Mária
Klariská rehoľníčka svätá Hyacinta Mariscotti mala takú veľkú úctu k blahoslavenej Panne Márii, že sa podpisovala: Mariscotti Panny Márie. A keď vyslovila sladké meno Panny Márie, silno sa jej rozbúšilo srdce a mala tiež zvláštnu náklonnosť k osobám, ktorí sa nazývali týmto menom.
Neďaleko kláštora žila žena, ktorá sa volala Mária, ktorú každý deň už na úsvite nahlas volala jedna zo susediek. Kedykoľvek Hyacinta tak počula toto meno, vždy pocítila takú radosť, až jej z očí vyhŕkli slzy.
Svätica niekedy napísala toto meno na kúsočky papiera a zhltla ich. Dokonca si dala zhotoviť lyžicu, a na ňu dala vyryť meno "Mária". Bola tak sväto pobláznená do sladkého mena, že ho chcela mať tiež vyryté na tanieroch a pohároch, na nožniciach, na svojom pracovnom stolíku a vôbec na každom predmete, ktorý videla.
V úcte k tomuto menu neskončila iba u seba, ale snažila sa ju vštiepiť aj iným a často posielala mladé dievčatá do chrámov, zasvätených Panne Márii, aby tam prijali sväté prijímanie a zároveň vzdali úctu Kráľovnej neba.
Keď potom nadišla jej posledná hodinka, celú dôveru vložila do svojej mocnej ochrankyni a často ju bolo počuť hovoriť: "Kde si, Panna Mária? Zmilovanie pre moje hriechy, ó moja nežná Matka!" A za týchto sladkých slov opustila duša jej telo, aby sa večne radovala s Máriou v nebesiach.
Inak nereagoval ani blahoslavený jezuita Pavol Granger, ktorému matka už od kolísky vštepovala vrúcnu lásku k Panne Márii.
Raz svojej matke povedal: "Mamička, ty ma miluješ vrúcne, ale mám v nebi inú Matku, ktorá ma miluje ešte vrúcnejšie a nežnejšie."
Keď sa potom v Isseheime stal novicom, stala sa jeho lásky k Panne Márii taká známa, že starší novici vraveli novopríchodiacim: "Počuli ste už hovoriť brata Pavla o Panne Márii? Skúste a hovorte s ním o tomto predmete a uvidíte, ako ožije, s akou vrúcnosťou bude hovoriť a aké podivuhodné veci bude rozprávať o svojej nebeskej Matke."
"Neviem," hovoril jeho životopisec, "či niekedy urobilo meno Mária na niektorého človeka taký zvláštny dojem, ako na neho." Totiž tí, ktorí sa s ním zhovárali, pri vyslovení toho mena zaraz videli v jeho tvári radostné rozochvenie; preto ho tak rád a často vyslovoval.
Najradšej rozprával o milosrdenstve Božej Matky, o jej prednostiach a zvlášť o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Bol do toho taký zaujatý, že keď bol na sklonku svojho života, prosil, aby smel zostať ešte na svete, aby aspoň niečím mohol prispieť k oslave tejto dôstojnosti a prednosti Panny Márie.
Žiadne komentáre: