03 júna
Potrestaní rúhači Nepoškvrneného počatia blahoslavenej Panny Márie
Keď bol 8. decembra 1854 slávnostne prehlásený článok viery o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, srdcia všetkých zbožných mariánskych ctiteľov sa naplnili radosťou a po celom katolíckom svete sa rozľahol všeobecný jasot.
Ale ako to už vo svete chodí, ani tento vznešený článok viery nezostal bez rúhačov, ktorí si robili posmech nielen zo samotného článku, ale zo všetkého, čo je pre katolíka sväté a nedotknuteľné. Medzi takýchto rúhačov patril aj jeden mladík zo Soľnohradu, ktorého peniaze a mladosť uviedli do domýšľavosti a nerozvážnosti.
Raz išiel do kaviarne v Berchtesgadene a robil si tam posmech z Nepoškvrneného počatia blahoslavenej Panny, pričom rozprával také rúhavé slová, že sa mnohí "kávičkári" až pohoršovali. Mladík dopil kávu, nasadol na koňa a vybral sa domov.
Rozjarene popchával koňa, aby uháňal a keď došiel k jednej soche Panny Márie, stojacej pri ceste, kôň sa zrazu zvrtol smerom k nej tak prudko, že mladík spadol a narazil do sochy takou silou, že zakrvácaný zostal ležať v bezvedomí na mieste. Na druhý deň zomrel bez toho, aby sa mu vrátilo vedomie.
Ďalší prípad sa stal starému pánovi, ktorý zomrel 8. decembra, pričom vyše tridsať rokov nebol na spovedi. Tento pán mal zvláštnu radosť, keď sa mohol rúhať proti Božej Matke.
Niekoľko týždňov pred svojou smrťou ho začal trápiť silný kašeľ, no napriek tomu sa vybral na prechádzku a prišiel do blízkosti pútnického miesta. Tam sa stretol s jedným roľníkom, ktorému posmešne hovoril, že tiež musí čoskoro ísť za Božou Matkou.
8. decembra ráno sedel doma na pohovke. Kostolné zvony sa rozozneli a tak sa pýtal ošetrovateľa, prečo zvonia? "Dnes je sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie," odpovedal mu. Starec na to vyslovil také hrozné, rúhavé slová, že ich prítomný ošetrovateľ nechcel ani opakovať. Ale len čo starec vyslovil tieto slová, tvár mu zmeravela a a nadobudla také rysy, že vnúčik, ktorý bol pri ňom, zvolal: "Pozrite sa, dedko vyzerá ako Belzebub!" A starec v tom okamihu zomrel.
Pretože nemohol byť cirkevne pochovaný, jeho protestantský zať sa postaral, aby mal slávnostný pohreb s hudbou a všetkou pompou. Zať mal na pohrebe slávnostnú reč, takzvanú chváloreč o zomrelom, "mužovi cti" a na konci povedal: "Keď mu cirkev odoprela svoje modlitby, predsa sa budeme zaňho aspoň potichu modliť."
Vtedy sa ozval jeden muž, tiež nekatolík: "Nie, za takého statočného muža sa nemá modliť potichu, ale nahlas," a začal sa modliť Otče náš, ktorý sa ako-tak pomodlil, no keď sa mal modliť Zdravas‘ Mária, tak sa zasekol, že sa nevedel v modlitbe ďalej pohnúť, že to musel ukončiť. Zomrelý si totiž nezasluhoval ani jednu modlitbu Zdravas‘ Mária...
Minútka s Máriou
Žiadne komentáre: