Vzývanie Márie ako Kráľovná apoštolov, je veľmi vhodný titul, lebo ak apoštoli poučovali národy celej zeme, bolo to prostredníctvom Márie. Podľa svätého Bernarda sa na ňu apoštoli obracali vo svojich pochybnostiach a keď si chceli byť istí úmyslami Ježiša Krista v nejakom bode svojej viery.
Navyše, ak každý z nich zničil pohanstvo v časti sveta, ktorá mu bola pridelená pri vzájomnom rozdeľovaní, Mária rozptýlila a naďalej rozptýli herézy vo všetkých krajinách sveta.
Máriu nemožno náležite uctievať bez toho, aby sme ju uznali za Kráľovnú mučeníkov, pretože hoci nepreliala svoju krv za vyznanie viery, predsa len trpela s väčšou dôverou a láskou ako všetci mučeníci. Jednoducho povedané - v materskom srdci pretrpela všetko, čo Kráľ mučeníkov, Ježiš Kristus, jej božský Syn, pretrpel vo svojom nevinnom tele.
A ak tí, ktorí vyznali Ježiša Krista sú nazývaní vyznávačmi, nemôže byť odopretý titul Kráľovná vyznávačov tej, ktorá sa vyznávala s neporovnateľne vyššou pevnosťou a stálosťou. Nasledovala ho nielen uprostred výčitiek a múk jeho umučenia, ale veľkoryso s ním aj vystúpila na Kalváriu, aby ho videla zavŕšiť obetu nášho vykúpenia.
Apoštoli uznali Ježiša Krista ako Syna živého Boha, ale počas umučenia, neverní svojmu vyznaniu viery, to zatajili a utiekli. To nebol prípad Márie, ktorá ho, vždy neochvejná a verná, uznávala ako svojho Boha počas celého jeho umučenia a na kríži.
Zo všetkých titulov, pôct a chvál, ktoré sa Márii preukazujú, je Kráľovná panien najvhodnejší, pretože je samotným stelesnením panenstva a ako prvá sa zaviazala k sľubu večného panenstva. Panenstvo bolo predčasne tak opovrhované, že Jeftova dcéra, ktorú mal jej otec obetovať pred sobášom, odišla do hôr plakať za svojím panenstvom. Ale odkedy Mária povýšila slávu panenskej čistoty, milióny panien boli zasvätené Ježišovi Kristovi ako svojmu jedinému manželovi.
Nakoniec, titul Kráľovná všetkých svätých, ktorý Cirkev udeľuje Márii, obsahuje najväčšiu možnú chválu, pretože hlása jej nadradenosť nad svätými každého rádu. Mária v skutočnosti predstavuje samostatný rád v nebi; a aby sme ocenili vznešenú povahu jej slávy, treba zdôrazniť, že Boh oslávil svoju vlastnú Matku. Z tohto dôvodu boli anjeli a svätí každého rádu zobrazení, ako ponúkajú Márii svoje koruny, čo znamená, že ona kraľuje v nebi nad nimi všetkými.
Príklad
Rím vyľudňoval strašný mor, preto pápež svätý Gregor Veľký kázal pokánie, nariadil verejné modlitby a skladal sľuby, ale mor sa vo svojom pustošení nezastavil, až kým sa pápež nerozhodol obrátiť priamo na Matku Božiu.
Duchovenstvu a ľudu nariadil, aby sa spoločne vybrali do kostola Panny Márie, nazývaného Panna Mária Veľká, a aby sa obraz Panny Márie, namaľovaný svätým Lukášom, niesol po celom meste. A práve táto procesia úplne zastavila pohromu. Bolo úžasné vidieť, že na každom mieste, kadiaľ prešiel obraz, mor celkom ustal.
Pred koncom procesie bol na terase Hadriána, dnes nazývanej Anjelský hrad, videný anjel v ľudskej podobe, ako vkladá do pošvy zakrvavený meč. Zároveň bolo počuť spievať anjelov túto antifónu Panne Márii: Regina Caeli, laetare aleluja atď. Svätý veľkňaz dodal: ora pro nobis, Deum, pros Boha za nás a Cirkev odvtedy vždy používa túto modlitbu na pozdrav Panne Márie počas Veľkej noci.
Slúžme Márii ako našej kráľovnej; v štedrosti ju nikto neprekoná.
0 Comments