V roku 1683 zaútočila turecká armáda, vtedajší ohromný nepriateľ kresťanstva, pred ktorým sa triasla celá Európa a ktorý veľmi túžil vztýčiť polmesiac na svätopeterskom chráme v Ríme, zúrivo na Viedeň, s úmyslom rozvinúť na svätoštefanskej veži prápor proroka Mohameda.
Kde sa tento nepriateľ pohol, tam za sebou nechával spúšť. Zdalo sa, že ich zbraniam praje šťastie, a kresťania pochopili, že ak nenájdu rýchlu pomoc, čaká ich záhuba. Ustrašene sa pozerali, ako sa zosunuli múry hradu, inde sa rozptyľoval spálený dym z domov. Zošedivení otcovia už videli svojich synov ako otrokov hrdého a zlostného nepriateľa, horekujúce matky zasa oplakávali svoje dcéry, ako poľutovaniahodnú korisť chlipného a surového nepriateľa. Všetkým hrozila očividná záhuba dlhým zajatím, alebo istou a preukrutnou smrťou.
Len veľmi ťažko bol odrazený posledný útok nepriateľov od mestských hradieb. Úbohí obliehaní ľudia predvídali, že ďalšie ich bránenie je márne a tak sa v podvečer zhromaždili vo svätoštefanskom chráme, skrúšene sa vyznávali zo svojich hriechov a posilnili sa na smrť telom Pána. Napokon si v tejto hroznej núdzi obrátili na Máriu, svoje posledné útočisko, vzývajúc ju prosbami o pomoc.
Na piaty deň v oktáve Narodenia Panny Márie sa im zablysla pomocná zbraň v osobe nábožného poľského kráľa Jána Sobieskeho, ktorý zo vzdialených hôr sa ponáhľal so svojou štyridsaťtisícovou armádou na pomoc obľahnutej Viedne.
Kráľ vošiel 12. septembra do kaplnky svätého Leopolda na Lysej Hore pri Viedni, aby sa zúčastnil na svätej omši, pri ktorej chcel sám posluhovať. Posilnený spolu so svojím vojskom Telom Pána, odporučil sa pod ochranu Panny Márie a takto prehovoril k svojim vojakom: "Bratia! Odvážne vpred, sme pod ochranou Panny Márie, nech je naším heslom ‚Mária!‘".
Stalo sa čosi neskutočné. Len čo nepriateľ zočil udatné vojsko a plápolajúcu zástavu Panny Márie, dal sa na útek a v krátkom čase bol udatnými poľskými vojakmi rozohnaný celý nepriateľský tábor. Porážka bola taká hrozná, že celý tábor bol pokrytý mŕtvolami. Utekajúci nepriatelia zahynuli v Dunaji a zanechali za sebou obrovskú korisť.
Poľský kráľ Ján Sobieski potom víťazne prišiel do mesta, ale predovšetkým do chrámu svätého Štefana, kde zaspieval slávnostne ‚Teba, Bože chválime‘ na vďaku za toto víťazstvo.
Pápež Inocent XI. potom nariadil, aby toto slávne víťazstvo bolo večným pamätníkom vďačnosti a aby sa v celom kresťanskom svete konala v nedeľu po Narodení Panny Márie slávnosť jej mena.
0 Comments